Prečo liečivé rastliny?

Aj keď sa európska legislatíva snaží čím ďalej tým viacej
brániť ľuďom v liečení sa prírodnými prostriedkami, je mi veľkým
potešením, že sa postupne opak stáva pravdou. Stále viac a viac ľudí
začína rozmýšľať o tom, čo by mohli oni sami urobiť pre svoje zdravie.
A to je vôbec prvý krok. Hneď, ako prevezmeme svoje zdravie do vlastných
rúk, môžeme preň urobiť omnoho viac, ako keď sa spoliehame na niekoho iného, že
nás vylieči. Nemám vôbec nič proti lekárom, sú nám v mnohých prípadoch veľmi
užitoční, avšak už aj mnohí ľudia od fachu, z medicíny začínajú premýšľať,
že niečo tu nie je v poriadku. Lekári 
nás rozdelili, ako človeka, jeden je tu pre vaše oči, jeden pre uši,
jeden pre srdce a tak by sme mohli pokračovať. Možno si poviete, že je to
v poriadku, veď kto by mohol poznať tak obšírnu problematiku, ako je celý
človek, museli to rozdeliť. Hm, museli? Má to však jeden háčik. Organizmus je
jeden systém a nedokonalá činnosť jediného orgánu spôsobí celú reťaz reakcií.

Preto, ak idete k lekárovi s nosom a on lieči
vaše dutiny, podá vám lieky, ktoré neovplyvnia iba vaše dutiny, ale aj ostatné
orgány v tele.  A naopak,
choroba sa síce prejavila na vašich dutinách, ale možno je to dôsledok
oslabenia nejakého iného orgánu, prípadne celého organizmu. Ak si zoberiete
liek na dutiny, určite tým svoj organizmus neposilníte, ale naopak, ešte viac
ho oslabíte. Možno sa dutiny vyliečia a vy sa čudujete, že vás začalo
bolieť niekde inde. Zo žartu sa povráva, že ak sa raz dostanete
k lekárovi, už sa odtiaľ tak ľahko nedostanete. A práve toto je možno
ten dôvod.

V minulosti sa ľudia obracali častejšie na prírodu.  Keby
sme sa poobzerali po prírode, zistili by sme, že nám poskytuje k životu
všetko, čo potrebujeme. Prečo sme vlastne na to zabudli? Prečo sme prestali
používať ten zdravý sedliacky rozum? Zdá sa, akoby sme s vedomosťami
zabudli na súvislosti.

So svojou
priateľkou často vediem dialóg. Čuduje sa, keď konzumujem nejaké rastlinky,
ktoré ona považuje prinajmenšom za "nejedlé". Ja sa zasa čudujem, že konzumuje
výrobky z obchodu, ktoré obsahujú 10 prídavných látok, nazývaných é-čiek,
o ktorých si dnes z našich vedeckých poznatkoch myslíme, že sú pre
nás relatívne neškodné v množstvách, aké sa do potravín pridávajú. Spýtala
som sa jej, či naozaj verí tomu, že tá chémia je bezpečnejšia pre jej zdravie,
ako to, čo nám dáva príroda, a ak áno prečo? Porozmýšľala
a odpovedala, že to je testované. Ja k tomu pridávam, a prečo
nikto netestuje bylinky?

Zdravý rozum
zostáva stáť, keď prídete do potravín a zoberiete si do rúk  hocijaké výrobky. Skutočne v nich
nájdete zo 10, 12 e-čiek.  Prídavné látky
sú napr. potravinárske farbivá, konzervačné látky, antioxidačné látky
a regulátory kyslosti, emulgátory, zahusťovadlá, stabilizátory, kypriace
a protispekávacie látky, zvýrazňovače chuti a vône, antibiotiká
a ďalšie. Koľko z týchto látok naozaj potrebuje naše telo? Takmer
žiadnu? Prečo sa potom pridávajú do potravín? Mne napadá jediná odpoveď
a tou je za účelom väčšieho zisku. Ak viete o inej, dajte mi prosím
vás vedieť, rada sa dozviem. Napriek celému zoznamu prídavných látok, ktoré sa
v potravine nachádza, môže ísť táto potravina na trh, môžeme si ju kúpiť
a zjesť.

Keď však chcete
predávať  svoje prebytky, spracované
doma, napríklad sa vám urodil nadbytok ovocia, urobíte domáci džem, do ktorého
nepridáte absolútne nič, iba povaríte ovocie dostatočne dlho, aby sa odparila
voda, prelejete do pohárikov a zavriete, ak sa ho pokúsite predať, robíte
niečo protizákonné. Ak by ste si chceli vybaviť povolenie na takúto činnosť,
veľmi rýchlo vás to prejde.

Zo zákona máte povinnosť podnikať v samostatnej prevádzkarni,
čo znamená, že to nemôžete robiť doma v kuchyni.  Prevádzkareň samozrejme musí byť hygienicky
vyhovujúca (vaša kuchyňa určite nie je) 
a spĺňať napríklad podmienky : dva samostatné vchody, hygienicky
vyhovujúca  otestovaná voda, dostatočný
prísun teplej vody, samostatný priestor na umývanie riadu, samostatné WC s
umývadlom, samostatný priestor na skladovanie suroviny,  chladničky na suroviny, chladničky na hotové
výrobky, zmluvy na odvoz odpadov, pracovne plochy na jednotlivé činnosti
(suroviny, polotovary, plnenie výrobkov, balenie, distribúcia. 
A tak prebytok ovocia necháte radšej zhniť na strome.   

A keď k tomu
dodám, že mám strednú aj vysokú školu potravinársku, odbor konzervovanie
potravín, a živnostenský list, myslím, že niet čo dodať.  Kúpte si džem s prídavnými látkami
v supermarkete.

A tak sa
vraciam naspäť k prírode, v nemom úžase pozorujem vzťahy, ktoré
v nej fungujú. Všetko je úplne dokonalé.


"Príroda je stále
otvorená kniha a len v nej opravdu stojí za to čítať", 


Antonio Gaudí
i Cornet, katalánsky architekt

Nemusíme kupovať
drahé preparáty z Číny, či peruánske byliny, tu u nás na Slovensku
rastie všetko, čo potrebujeme. Naše bylinky nie sú o nič horšie ako tie
z Ázie, či iných kútov sveta. Práve naopak, to, že narástli  na tomto kúsku zeme, na ktorom my žijeme
znamená, že v nich je ukryté presne to, čo potrebujeme my, ktorí žijeme
práve na tomto kúsku zeme. Telo má svoje vlastné liečivé, samoregulačné
schopnosti, ktorým ak dáme príležitosť, aby sa liečba zamerala na ich
posilnenie, na stimuláciu odolnosti organizmu, bohato sa nám odvďačí. Jednou
z ciest, ako  tieto sily povzbudiť, liečivé
bylinky.

Počuli ste o Zaježovej? Je to zabudnutý raj na zemi.
Uprostred Slovenska. Príroda, kam ešte nedorazila civilizácia. Domy sú tam
vzdialené od seba neraz kilometre. Laznícky spôsob osídlenia. Ľudia, ktorí tam
žijú sú odkázaní na to, aby si jeden druhému pomáhali. Nekonečné lúky,
pastviny, skaly, zmiešané lesy. Rôznorodá vegetácia. A takmer každá
rastlinka liečivá. Možno každá, iba nevieme ešte o jej liečivých účinkoch.

Skoro na jar na
zaježkovských lúkach rozkvitajú prvé liečivé byliny, zbieram Petasites
hybridus
po česky  devětsil lékařský,  po slovensky deveťsil hybridný. Píšem po
česky, uvedomujúc si, že koľko rastliniek má ukrytých v názve lekára,
púpava lekárska, bôľhoj lekársky, šalvia lekárska, medovka lekárska
a ďalšie. Že by náhoda?

A za
deväťsilom (9 síl - prečo asi ten názov?), prvosienka jarná, pľúcnik, nie
náhodou tiež lekársky, zbádušník brečtanový, púpava lekárska, áno tá, ktorú my
tu na juhozápade prácne odstraňujeme z našich "anglických trávnikov".

A v máji
začínajú kvitnúť trnky, čerešne vtáčie a hlohy. Nádherná podívaná, príroda
je ako nevesta v bielom závoji. A trošku neskôr repík, pre zmenu
lekársky. A  potom materina dúška,
pamajorán, zemežlč, slez lesný, aj nebadaný, mäta, rebríček, ibiš
a nechtík tiež lekárske, lastovičník, čakanka, praslička, jahoda,
jastrabina a izop lekárske, ľubovník bodkovaný, borievka, srdcovník,
pyštek, jablčník, komodica lekárska, skorocel, nátržník husí, čiernohlávok
obyčajný, žihľava, baza, zľatobyl, jarabina vtáčia, kostihoj lekársky, lipa,
ďaletina, podbeľ lekársky, divozel, fialka trojfarebná, sedmokráska,
a mnohé ďalšie, na ktoré som si práve v tomto momente nespomenula.

Naozaj, tieto
všetky liečivé rastlinky rastú v tom zabudnutom raji na Zemi, kde líšky
dávajú dobrú noc,  a ja si ich tak
pre seba nazývam zaježkovské bylinky. Majú veľkú moc, ktorá je opakom slova
nemoc. Nazbierajte si ich sami, možno aj okolo vás ich rastie neúrekom. Nie je
to to isté, ako keď si ich kúpite v lekárni. Nie všetci, od ktorých ich
vykupujú vedia, že napríklad žihľavu nemajú zbierať na miestach, kde sa
hnojilo, pretože žihľava je zberačom dusíkatých látok a tak do svojho tela
pri očiste dostanete možno viac dusíka, ako prírodných látok. Kde teda tú ktorú
bylinku zbierať, načo vám môžu poslúžiť, ako ich kombinovať, spracovať, či
užívať? Poďte so mnou na výlet so zaježkovskými bylinkami,  všetko vám prezradím.  A vôbec nemusíte čakať, kým ochoriete.
Môžete si iba tak preventívne v zime pripraviť horúci voňavý čaj z 
materinej dúšky, v lete studený mätový nápoj, bazový sirup na jar, alebo
šípkový džem na jeseň. Príroda je mocná čarodejka, vezmime si kúsok z jej
nesmiernej sily.