Ale ja mám iba balkón

Možno vy, ktorí bývate v činžiaku si teraz vravíte, hm, to sa hovorí, ale ja nemám kde zasadiť? Hm, ak máte čo i len malý balkón, nič nie je stratené, môžete vysadiť svoje semiačka a urobiť si jedlú záhradu priamo na svojom balkóne. Môžete dokonca okolo svojho činžiaku vysadiť ovocné stromky.

Keď som bola malé dieťa, všade bolo ovocie. Okolo ciest rástli čerešne, jablone, hrušky, aj orechy. V obchode čerešne nepredávali, kto by ich kupoval, všade ich bolo dostatok. Keď sme boli študenti, oberali sme ich a odovzdávali do výkupu za 1 korunu kilo, do konzervárne na spracovanie. Trošku sme si privyrábali. Dnes stoja čerešne v obchode 3-4 Eurá kilogram. Prečo asi? Lebo ich je nedostatok.

Prečo ich je nedostatok, keď na tomto našom krásnom Slovensku čerešňa okrem vysokých polôh všade rastie? Hm? Rozmýšľajme! Ja rozdeľujem dobu humorne na čas, keď ešte ľudia mali zdravý rozum a dobu, kedy ho už nemali. A predstavte si, že tá doba, keď ešte zdravý rozum mali, nebola ani tak dávno. Dokonca ešte aj ja si ju pamätám, a nie, nie, ešte nie som stará zhrbená babička. Bola som síce ešte iba malé dieťa, ale život okolo seba som už vnímala.

V tej dobe väčšina ľudí žila v rodinných domoch a pri dome mali záhradku a chovali zvieratá. Pre svoju potrebu. Začínali sa stavať činžiaky, do ktorých sa ľudia sťahovali, pretože v blízkosti bola práca, ktorá im mala zabezpečiť bezstarostný život, oni iba mali chodiť do práce, dostávať za to peniaze a všetko, čo si dovtedy dorobili sami, všetko si mohli kúpiť v obchode. Hm, mal to byť lepší život.

Že by sa to podarilo? Čo povieš, milý čitateľ? No to s tými činžiakmi určite a to s tou prácou tiež. Dokonca sme postúpili tak, že už aj práce je nedostatok. Keď inak nie, aspoň fiktívny.

Ale o tom možno niekedy neskôr, teraz sa vráťme späť s tvojmu balkónu a k jedlej záhrade, ktorá z neho môže byť.  Možno si to ešte nikdy neskúsil, možno si presvedčený, že Ťa to nebaví. Ak by to naozaj bola pravda, nikdy by si sa nezačítal do tejto knihy.

Nemôžeme vedieť, či nás niečo baví, kým si to sami nevyskúšame. Práca s pôdou je hra. Je to, ako keď sa malé dieťatko hrá na piesku. Stavia si hrady a formuje koláčiky. Vytvára niečo. Sme tvorcovia, radosť z tvorby je zakódovaná v každom jednom z nás. Pozerať sa na to, ako z malého semiačka vyrastá niečo, čo prinesie radosť, alebo iný úžitok, je úžasný zážitok. A keď tomu semiačku vdýchneš život práve ty svojimi rukami, tá radosť, vieš, tá energia, o ktorej si už čítal, tá zostane u teba. Ty si ten tvorca. Nie nebudeme pyšný, s pokorou uznávame, že my sami by sme to nedokázali, že väčšiu zásluhu má príroda, že je tu to niečo, čo je v tom semiačku zakódované, to niečo, čo vie, čo z neho má vyrásť. Rozmýšľal si niekedy milý čitateľ nad tým, že to malé semiačko, ktoré vložíš do zeme presne vie, ako má narásť, nikdy z neho nevyrastie kaleráb, keď je to semiačko tekvice. Nie je to zázrak? Zober si do ruky semiačko mrkvy, je také drobnunké, kde v ňom je tá informácia, že má z neho vyrásť mrkva? Prečo z ne o nebude petržlen? Tu začína ten zázrak života, tu je to, čo môžeme pozorovať v prírode a učiť sa od nej. Žiadne školy, žiadne univerzity nás nikdy nenaučia, čo spôsobí, že zo semiačka vyrastie práve tá ktorá rastlina. Je to práve ten zázrak života, ktorý naša myseľ nemôže obsiahnúť, nech sa o to akokoľvek snaží.

Takže späť na balkón. Na ktorú svetovú stranu je orientovaný? Na juh, na západ, sever, či východ? Prečo? Pretože nie všetky rastlinky potrebujú rovnaké množstvo slniečka, niektoré sú vďačnejšie za viac slniečka, niektoré ocenia skôr tieň.

No a čo ak práve ty máš ten svoj balkón na tú stranu, kde nerastie to, čo by si chcel pestovať? Hm? No! To je práve ono, skús pestovať práve to, čo tam rastie. A bodka.

Rajčinky narastú na všetkých svetových stranách, sú nenáročné, aj keď slniečko potrebujú. Čím viac slniečka, tým skôr dozrejú, avšak zasa keď je slniečka menej, sú síce neskôr, ale sú chutnejšie, aromatickejšie.