Prečo pestovať doma ovocie, zeleninu, bylinky, keď si všetko môžem kúpiť v obchode?

Možno sa pousmejete nad mojimi dôvodmi, zamyslite sa však nad nimi, čo ak majú niečo do seba.

Všetko okolo nás a aj my sami sme energia. A tento svet, celá príroda sa nám snaží byť nejakým spôsobom nápomocný. My to neraz nechápeme a bojujeme proti nej. Čo tak skúsiť to niekedy úplne inak.

Som presvedčená, že to, čo si sama vypestujem je pre mňa to najlepšie. Je v tom práve tá moja energia, energia lásky a starostlivosti, ktorú som dala do pestovania.  A táto energia sa nestratí, poznáte zákon zachovania energie (Zákon zachovania energie vo fyzike hovorí, že v izolovanej fyzikálnej sústave je celková energia nemenná, čiže nie je funkciou času. Inými slovami energia nevzniká a nezaniká, ale sa len premieňa z jednej formy energie na druhú formu energie či na iné formy energií, hovorí múdry google), táto moja energia sa vráti naspäť ku mne. Hm, čo poviete?

A táto múdra príroda presne vie, čo práve potrebuje moje telo. Vo svojich pestovateľských začiatkoch som nechápala. Jeden rok mi narástla mrkva ako obor, takú veľkú som nikdy nevidela, a na ďalší rok sa vôbec neurodila. Hnevala som sa a skúšala podsádzať, hnojiť a nič, mrkva vôbec nevyšla zo zeme.

Postupom času, ako som tak pozorovala prírodu a čím ďalej tým menej zasahovala, som začala pripúšťať možnosť, že príroda vie, čo robí. Keď sa mi tá mrkva v tomto roku neurodila, asi ju nemám jesť. A tak som si všimla, že jeden rok uhorky rodili tak veľa, že som ich ani nestíhala jesť a na druhý rok nerodili vôbec, hoci som mala 3 x viac sadeničiek. Prestala som bojovať, začala som súzniť  s prírodou.

Vždy som mala rada lipu, lipový čajík, hm, mňam. Nerástla mi v záhrade, vždy som sa k nej akosi dostala. Až prišli roky, že práve v čase kvitnutia lipy som bola v zahraničí, priatelia zabudli nazbierať aj mne, a rôzne ďalšie okolnosti spôsobili, že som lipu na zimu nemala. Mala som iné bylinky, ale tak vnútorne som stále riešila, kde tú lipu zoženiem. A nezohnala, niekoľko rokov. Tento rok, som čakala na priateľa, bolo mi teplo a tak som zašla do neďalekého parku do chládku. Keď som sa pozrela nad seba, na do mnou sa košatila krásna, mohutná, rozkvitnutá lipa, ktorá ma až napádala na to, aby som si natrhala z jej kvetov. Keď som o pár dní prechádzala parkom v inom meste, kde bežne chodievam, uvidela som staršiu pani, ako zbiera lipový kvet. Ako to, že som si nikdy doteraz nevšimla, že v tomto parku rastie lipa. Zastavila som sa a nazbierala. Na túto zimu mám lipy dostatok.  Je to iba náhoda?

Chodievam na chalupu do hôr a tam zvyknem zbierať liečivé bylinky. Niekoľko rokov za sebou som tam bola v čase jánských nocí (podľa tradície sa na Jána zbiera ľubovník bodkovaný, má najsilnejšie účinky). Nazbierala som si a robila z neho olej, čaj. Ovšem hloh sa mi nepodarilo nazbierať, keď bol v kvete, nikdy som tam nebola. Dokonca som tam išla práve preto, že ho nazbieram, zdalo sa mi, že je práve vhodný čas, a nebol, hloh už bol odkvitnutý. V tomto roku som bola na chalupe, v presvedčení, že hloh už dávno odkvitol. Išla som na prechádzku okolo môjho obľúbeného kríka a on bol obsypaný kvetmi ako nevesta. Akoby mi hovoril, že chce ísť ku mne do košíka. Nazbierala som si  a keď som sa prechádzala po krajine, zistila som, že hlohy rastú aj na iných miestach. Všade, kde som išla, akoby mi hloh stúpil do cesty. Nazbierala som si. Keď som pripustila, že je možné, že je tu niečo, čo je múdrejšie, ako moja myseľ, život začal byť akýsi zaujímavejší a vzrušujúcejší. Čo ak to všetko nemusím riadiť ja, svojou mysľou, čo ak tu je „niečo“, kto to všetko riadi za mňa?

Možno si hovoríš milý čitateľ, a čo ak to tak nie je? Možno nie, všetko je možné, mne to však v mojom živote veľmi pomohlo. A o to predsa ide, o môj, o tvoj kvalitný život, nie?

No a takto nejako je to aj v záhradke, raz slimáci zožerú šalát a raz ho nezožerú, raz sa jabĺčka urodia a raz sa neurodia. Ja viem, o prebierke plodov, a potom sa možno urodia každoročne trochu. Ale čo ak je ten čas na jabĺčka v tom toku keď sa urodia a v budúcom je čas na niečo iné? Čo ak ide iba o to, porozmýšľať, že veci môžu byť aj inak, ako sme zvyknutý. To, že nám niekto povedal, že je to tak, a že to dokonca tvrdí väčšina, ešte nemusí znamenať, že je to aj pravda.

Keď sme pred 3 rokmi po prvý krát prišli na chalupu, ktorú spomínam, mali sme nadúrodu jabĺk. Boli sme presvedčení, že to tak vždy bude, že tu sa proste jablká rodia. Iste už tušíš milý čitateľ, že sme sa mýlili. Nebolo to tak, odvtedy nadúroda nebola a dokonca niektoré stromy nezarodili vôbec, kým na iných je veľa. Nech by sme v tom hľadali akúkoľvek logiku, nie je tam. Ovšem orechov je tento rok veľa. V týchto miestach je veľa liesok, ale ani raz sme na nich nevideli plody. Keď sme sa pýtali domácich, vraveli „tu sa lieskovým orechom nedarí, liesok je tu veľa, ale oriešky nie sú“. A tento rok, na každej lieske, okolo ktorej som prešla sú oriešky.

Ó aký zázračný je tento život.